zrnko1

Dnes som sa po práci zastavil v kaviarni Zrnko na Ševčenkovej v Petržalke. Je to chránená dielňa s vlastnou pekárenskou výrobou v priestoroch Ligy za duševné zdravie. Čakal ma tam Robo, s ktorým sme prehodili kus reči a pozval ma do kuchyne, kde sa pečie. Krásne to tam rozvoniavalo, pretože práve pred chvíľkou dokončil tri mrkvové koláče s bielou polevou. Ako ich krájal, predebatovali sme fungovanie kaviarne a plány do budúcnosti.

Pri odchode mi na cestu nabalil makový chlebíček a dva košíčky. Jeden čokoládový s marhuľami a jeden tvarohový. Boli úplne fantastické, šťavnaté a voňavé. Ešteže som vám ich stihol odfotiť. Ak budete mať cestu okolo, určite sa zastavte a niečo ochutnajte!

0
Zdieľaj
cuba-auta

Kuba. Fidel. Socializmus. Rum. Cigary. Tanec. Hudba. Malecón. To sú asi prvé asociácie, ktoré vám môžu v spojitosti s Kubou napadnúť. Mal som možnosť nazrieť trochu hlbšie a teraz vám ponúkam zopár mojich zážitkov.

Sedím v odletovej hale viedenského letiska, smer Paríž. Jack v ruke. Nie Daniel’s, ale Kerouac, však je ešte len pol desiatej ráno. Práve čítam o jeho dobrodružstvách a ľuďoch, ktorých stretáva počas cesty naprieč USA. Opisuje ich kvetnato a satiricky. V tom sa obzriem a do haly pomaly vkráča smiešna postava. Veľký chlapík s prešedivelými vlasmi a takou istou bradou. Má mierne dementný, ale zato úchvatne smiešny výraz tváre, ústa napoly otvorené a zhlboka lapá po dychu. Očami náhlivo hľadá sedadlo, kam by sa zvalil. Má oranžové tričko s čiernou jednofarebnou potlačou podobne dementnej tváre. Možno je to jeho autoportrét. Ak je pri zmysloch, má poriadnu dávku sebairónie a nadhľadu. Naozaj ako postavička z Kerouacovho románu. V Paríži prestupujeme z Airbusu do veľkého Boeingu 777-300ER. Deväťhodinová tortúra ponad Atlantik pred nami. Čas si krátim počúvaním hudobných albumov, hraním legendárneho tetrisu a dúfaním, že Air France nezostane verná svojej povesti a kufor sa vezie do Havany spolu so mnou…

3
Zdieľaj
  • 1
  • 2