michal-romana

Prečo som sa nestal šéfkuchárom. Zatiaľ.

V lete som dal výpoveď a odišiel na mesiac do Turecka. Vznikol o tom aj tento článok. Po návrate som chcel pracovať ako grafický dizajnér na voľnej nohe. Nemal som to úplne premyslené a možno sa mi dá vyčítať, že v niečom som sa zachoval nezodpovedne. Ale nemal som čo stratiť. Pri najhoršom by som pár mesiacov vyžil z úspor. Veril som si, že práca bude. A aj je.

Čo teraz robím? O tom je tento blog.

Vrátil som sa teda naspäť a začal freelancovať. Vďaka priateľom som dostal na začiatok niekoľko menších zadaní. V tomto pre mňa neľahkom období (niektorí vedia) mi to sem-tam pomohlo sústrediť sa na niečo zmysluplné a produktívne. Dokonca som dostal ponuku stať sa šéfkuchárom v novom bistre Žufaňa. Kamošky mi verili aj napriek tomu, že s naozajstným “reštauračným” varením nemám žiadnu skúsenosť. Ale popravde, prišiel som na to, že ma viac baví variť a vymýšľať vo voľnom čase, doma. Predsa len, odišiel som z agentúry aj pre to, aby som sa oslobodil od systému 8 a viac-hodinového pracovného času. Aby som mohol pracovať vtedy, kedy treba, kedy sa mi chce a keď musím. Dobre pre Žufaňu, aj pre mňa, že som to nevzal. Našli šikovného Maťa. Navštívte ich! Čaute, dievky :)

wellington

Najradšej varím s kamošmi pre kamošov. Tu sme skúšali Beef Wellington. Fotila Veronika Holásková.

V rovnakom čase som dostal aj ďalšiu ponuku, vďaka ktorej som sa (zatiaľ) nestal profesionálnym kuchárom. Koncom augusta mi prisvišťal v schránke mail od Romany, majiteľky bistra Pigis. Stála v ňom neurčitá ponuka pracovať v bistre. Banskobystrickom bistre. Nikdy predtým sme sa nestretli, bol som pre ňu cudzí človek, ona pre mňa tiež. Chcela mi zveriť svoj biznis, ktorý ju živí. A to všetko iba na základe toho, že sa jej páči tento blog. Priznávam, že mi to bolo aj trochu divné a bol som voči nej nedôverčivý. Na druhej strane som sa tešil. Ale stretli sme sa a našli spoločnú reč. Myslím, že sme si sadli. A tak som v septembri získal prvého klienta s mesačným paušálom. Ha!

Chlapec pre všetko

V Pigis sa starám o všetko, čo sa aspoň trochu obtrie o marketing. Fotím jedlá, spravujem profily na sociálnych sieťach, píšem statusy, navrhujem dizajn nápojového a jedálneho lístka, vymýšľam eventy, akcie, komunikujem s partnermi, dokonca sa začal v Pigis piecť koláč podľa môjho receptu… v podstate som chlapec pre všetko :) A nehorázne ma to baví. Na rozdiel od pôvodného plánu venujem bistru asi dvojnásobok pracovného času.

ryba

V Pigis spolupracujeme s miestnymi farmármi a chovateľmi. Toto sú čerstvé pstruhy zo Slovenskej Ľupče.

kolacik

Pečieme aj domáce makrónky a koláče. Kamoš Juraj nám dodáva sladké Chai Latte.

menu2

Zaviedli sme stálu večernú ponuku jedál. Obmieňame ju každý mesiac.

jahnacie-kolaz

Pri fotení v Pigis je najväčším problémom svetlo. Nepoužívam blesk a preto tanier položím trebárs aj von na drevený peň.

A čo je na tom také super? Okrem toho, že všetko, tak teraz mám reálny kontakt so zákazníkmi. V agentúre sme pracovali na zadaniach, ktoré sme po odovzdaní väčšinou nemali šancu vidieť. Nevedeli sme, ako na naše plagáty, spoty či facebookové súťaže reagujú ľudia, či chodia nakupovať výrobky, ktoré propagujeme. Proste, či tá naša reklama funguje. Je takmer pravidlo, že po odovzdaní zadania nemá kreatívne oddelenie takmer žiadnu spätnú väzbu, hneď sa ide riešiť ďalšie zadanie. A teraz? Mám úplnú zodpovednosť. Pracujem pre malú prevádzku, ktorá dáva prácu niekoľkým ľuďom. Títo ľudia z výplaty živia svoje rodiny, financujú si štúdium či piatkové žúry, prípadne pomáhajú v neľahkej finančnej situácii vlastnej mame. Nie je to iba zodpovednosť voči majiteľke a sebe ale aj voči mojim novým “kolegom”.

Dobrý marketing predáva

Zdá sa, že svoju novú prácu marketingového manažéra lomeno dizajnéra, lomeno fotografa, lomeno copywritera, lomeno PR manažéra, lomeno “ívenťáka”, celkom zvládam. Po spriemerovaní posledných štyroch mesiacov (jún-september), počas ktorých som ešte pre Pigis nepracoval, vzrástli v novembri tržby o 28,11 %. Strmšia je aj krivka počtu fanúšikov na Facebooku a Instagrame, aj keď tieto štatistiky nie sú až tak podstatné. Dá sa však z toho vyčítať, že ľuďom sa zdieľaný obsah páči a preto fanúšikovia pribúdajú rýchlejšie. A sme na prvom, niekedy na druhom mieste na Foursquare a TripAdvisor. Na prvý event, ktorý sme spolu organizovali, prišlo viac ľudí, ako sme si vedeli predstaviť. Hodinu a pol pred koncom Hot dog festu boli zjedené všetky hot dogy. Bolo ich 92. Len pripomínam, že nie sme v Bratislave a Pigis patrí k drahším podnikom. Po radosti však hneď prišiel čas na krízovú komunikáciu. Chápete, hladní ľudia boli sklamaní, že sa im neušlo. Ale zvládli sme to a akciu určite v novom roku zopakujeme.

pigis-graf

Konečne vidím reálne výsledky svojej práce. Je fajn mať doma klince a iné trofeje reklamného sveta. Hodnotia kreativitu. Odovzdávajú ich kreatívci kreatívcom. Nespochybňujem ich, samozrejme, aj ja chcem mať klince a bubny a levy… sú pre nás satisfakciou a ďalšou motiváciou. Ja mám teraz možnosť vidieť aj to, čo sa deje za dverami agentúry. Vidím, ako ľudia na naše aktivity reagujú, či prídu do bistra, ako sa darí tržbám. A vidieť podnik plný mľaskajúcich ľudí je pre mňa teraz ten najlepší pocit. Lepší ako dostať klinec.

Za kvalitu sa platí

Môžem povedať, že mám dream job. Spojil som veci, ktoré ma bavia – reklamu a gastronómiu. A raz do týždňa aj cestujem. Síce len do Bystrice a naspäť, ale cestujem :) Pýtate sa ma často, či som sa presťahoval do BB. Tak nie, stále som v Bratislave. V Bystrici sú dobrí ľudia. Pomaly sa snažím zvykať si na miestne pomery a atmosféru, hoci za ten jeden deň v týždni je to ťažké.

pigis-web

Na úvodnú fotku novej web stránky Pigis som odfotil moje najobľúbenejšie cestoviny s bazalkovým pestom.

Samozrejme, jeden klient ma, žiaľ, neuživí a tak mám počas týždňa aj zadania od iných klientov. Robím cenové kalkulácie, stretávam sa s ľuďmi, priateľmi a občas pomáham agentúram, keď nestíhajú. Som sklamaný z toho, že veľa potenciálnych klientov ide hlavne po cene. Namiesto toho, aby sa opýtali: “Čo pre nás vieš spraviť?” sa ako prvé pýtajú, koľko to bude stáť. Šetria na miestach, kde sa šetriť podľa mňa nemá. Ak ide o služby, treba si vyberať na základe kvality. Vždy sa nájde niekto, kto prácu spraví lacnejšie alebo zadarmo. Ale ako tá práca vyzerá, je už iná otázka. Niekedy robím zadarmo aj ja. Vtedy, keď to má podľa mňa zmysel. Teraz som napríklad dokončil kalendár pre Výcvikovú školu vodiacich a asistenčných psov pre nevidiacich.

Ak by ste vy alebo niekto, koho poznáte, chceli so mnou robiť, budem rád, ak mi napíšete. Hovorím dopredu, že nie som najlacnejší a ani nechcem byť. Ak vám ide hlavne o čo najnižšiu cenu, ušetrime si vzájomne čas a oslovte niekoho iného. Možno to znie drzo, ale chcem pracovať s ľuďmi, ktorí si vedia prácu vážiť a dá sa s nimi otvorene rozprávať. Vedia počúvať, prijímať odporúčania a dôverovať. Tak, ako Romana z Pigis. A ono to funguje. Spýtajte sa jej.

#motivacnavetanazavermusibyt

Vždy robte veci, ktorým veríte a robte ich najlepšie, ako v danom momente môžete. Vždy ak spravíte niečo navyše, časom sa to odzrkadlí aj na financiách alebo nových kontaktoch. Aj keď to nie je vaša základná motivácia. Prajem vám, aby ste mali šťastie na ľudí a mohli robiť to, čo vás baví.

Vytlačiť alebo zdieľať?

Napíš komentár

Tvoja e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné údaje sú označené *