Angličania nevedia variť a ich národná kuchyňa je nechutná a tak nudná, že aj slovenský smažič syrov len zívne nad akýmsi yorkshirským pudingom, čo je vlastne divný neforemný slaný muffin…

Aj také som počul. OK, a čo taký postrach kuchárov Gordon Ramsay? Aha, to je Škót. Tak svetoznámy šéfkuchár bez čapice Jamie Oliver alebo gurmánka Nigella Lawson. Ani tí vás nepresvedčili, že v Británií sa dá naozaj gurmánsky vyžiť? Tak sa tam choďte presvedčiť samy alebo si prečítajte pár ďalších riadkov v tomto príspevku.

Predposledný februárový týždeň som strávil v Londýne. Už pred odchodom som premýšľal, kam by som sa chcel ísť pozrieť, ale ako to už býva, okolnosti a túlavé topánky vás vždy zavedú niekam inam. Chcel som sa vrátiť na Trafalgar Sqare do pubu Sherlocka Holmesa, kde som si pred dvomi rokmi pochutil na typicky britskom fish&chips. A tiež som mal zálusk na Jamieho reštaurácie. Jednou z nich je Fifteen, v ktorej školí a vychováva mladých ľudí zo zlých sociálnych pomerov, aby neskončili na drogách a chľaste ako ich rodičia. Všetky zisky z reštaurácie idú na platy a tréning nových zamestnancov. Žiaľ, Jamieho pätnástku ani detektíva som nestihol.

Stihol som však iné… ako napríklad typický English Afternoon Tea v The Colonnade Hotel. Nenechajte sa pomýliť názvom. Neznamená to len posedenie pri čaji, ale je to skôr olovrant. Na poschodových podnosoch sa servírujú sendviče s rôznymi nátierkami, koláčiky a čokoláda.

V rámci obeda sme s kamarátom Jamesom zablúdili aj do fajn reštaurácie Gourmet Burger Kitchen, kde pripravujú veľké šťavnaté burgre. Nájdete ju v Soho Wharf na Clink Street – v zašitej uličke súbežnej s Temžou, blízko kotviacej pirátskej lode. Dal som si Smokin’ Joe s údeným cheddarom, šalotkou a rajčinou. K tomu tenučké hranolky. Tie ma sklamali, pretože sa nimi nedala naberať omáčka. Nabudúce nebudem vymýšľať a dám si obyčajné.

Dostalo sa aj na Jamieho Olivera, konkrétne jeho reštauráciu Jamie’s Italian na St Martin’s Ln v Covent Garden. Za £20 kupón som si zvolil ako predjedlo výber talianskych údenín a olív, údené pecorino s čili dipom a mini mozzarellu s malým zeleninovým šalátom. Rád varím rizotá a tak som si na porovnanie ako hlavný chod dal hríbové. No a neveril som, že prefláknuté tiramisu vylepšené poriadnou dávkou pomarančovej kôry môže byť až taká slasť. Pri pomyslení naň sa mi aj teraz zbiehajú slinky…

Moje mealované fish&chips, na ktoré fakt nedám dopustiť, som si dal v take away fastfoode pod bytom v High Barnet, kde som býval. Hoci je to obyčajná vysmážaná treska, je úplne čerstvá a to robí zázraky. Dostanete ju s mega porciou hranoliek v peknej krabici s potlačou starých novín. Papierový sáčok som si odložil a mám ho čestne zarámovaný v kuchyni :-D

Dobré sushi si dáte už aj na Slovensku. Ale dať si naozaj dobré a lacné sushi, keď vás morí hlad pri čakaní na odlet, je na nezaplatenie. Na letisku Stansted som zaň dal posledné 4 libry a hybaj domov…

Ahá, a ako by som mohol zabudnúť na anglické pivo? No, tak ono to ani nie je také tradičné pivo, ako ho poznáme u nás, ale je to ALE! Teda nasladlý hnedastý mok s jemne ovocnými tónmi chuti. A mne chutí! Jedno som si dal aj v akomsi narvatom pube vo Finchley Central, keď som čakal na kamarátku. Chlapi práve sledovali futbal a Mesut Özil nedal penaltu. V tom som začul “Dám si radšej ešte pivo, do pi…” a ja som vedel, že sa musím zoznámiť s dvomi východniarmi, ktorí už pekných pár rokov makajú na stavbách…